Keramikárka Martina Švarc: Točenie na kruhu vás môže skôr vystresovať, na relax skúste radšej toto
Hline sa venuje už od detstva, no vlastnú značku založila až na materskej dovolenke, keď definitívne opustila svet telekomunikácií. Košická keramikárka Martina Švarc si za viac ako dvadsať rokov praxe vybudovala nezameniteľný autorský rukopis, v ktorom dominujú čisté geometrické tvary a jej povestné okrúhle uško. V rozhovore prezradila, prečo na kruhu už nepozná nepodarky, aký je rozdiel medzi filmovou romantikou a realitou v domácom ateliéri, aj prečo je podľa nej pre začiatočníkov lepšou psychohygienou modelovanie než samotné točenie na kruhu.
Martina, veľa žien sníva o tom, že raz premení svoje hobby na prácu, no máloktorá naberie odvahu. Kedy nastal ten moment, keď ste si povedali, že zakladáte vlastnú značku a idete do toho naplno?
Tak ako sa niekto od útleho detstva venuje, napríklad, tancu, tak som sa ja odmala venovala výtvarnému smeru. Keď som bola malé dieťa, pani učiteľka v škôlke odporučila mojim rodičom nejakú výtvarnú. Tak som celú základnú školu chodila dvakrát do týždňa od druhého ročníka až po deviaty aj na základnú umeleckú školu Irkutskú. Tam som sa úplne našla či pri kresbe, maľbe alebo keramike.
Neskôr som si ako strednú školu vybrala školu Úžitkového výtvarníctva v Košiciach – odbor keramika/porcelán. Takže keramika bola so mnou prakticky celý môj život. V jednej chvíli som pracovala v telekomunikáciach, no po piatich rokoch som pochopila, že to nie je úplne pre mňa. Na materskej som sa naplno vrátila ku keramike a počas nej už pracovala, vo svojom ateliéri a tvorila. Vtedy vznikla aj oficiálne moja značka.


Na začiatku ste modelovali hlinené sošky, no s príchodom detí ste presedlali na hrnčiarsky kruh a kuchynský riad. Zmenilo materstvo to, ako vnímate predmety, ktorými sa doma obklopujete?
Figurálna tvorba bola moja súčasť už na škole, ako klauzúrnu ročníkovú prácu som mala dve veľké sochy žien s témou ženskosti a tehotenstva.
Na škole sme viac modelovali, ako točili na hrnčiarskych kruhoch. Tam nás profesori viedli k figurálne tvorbe a voľnému kreatívnemu procesu, kde sme sa mohli vyjadriť. Bolo to krásne študentské obdobie, na ktoré spomínam s láskou.
Dostali sme tam nejaký základ točenia na kruhu, ale v podstate, keď som si kúpila ja vlastný kruh, som sa prakticky učila a zdokonaľovala sama.
Práca na hrnčiarskom kruhu vyzerá vo filmoch nesmierne romanticky a upokojujúco. Aká je však realita v chladnom ateliéri, keď sa vec nepodarí a hlina vám doslova tancuje pod rukami?
Môj ateliér je maximálne pohodlný, príjemný a útulny. Ateliér mám priamo v dome na jednom prízemí, kde sa nachádza aj kuchyňa a obývačka, ale ako samostatnú miestnosť. Je to maximálne praktické a vyhovujúce. Ateliér mám čistý udržiavaný, a preto vôbec nenarúša súčasť našej domácnosti. Musím povedať, že som profesionál po toľkých aj rokoch už sa niet čomu čudovať. Keramike sa venujem viac ako 20 rokov.
Točenie na kruhu mám v ruke a nemám žiadne nepodarky, hlina mi na kruhu netancuje, lebo moje ruky sú vytrénované a vycibrené.
V priebehu krátkeho času vytočím 12 ks bez problémov rôznych veľkostí a tvarov. Či sú to veľké vázy, alebo mini hrnčeky. Hovorím 12 ks preto, lebo mám cca taký priestor na stole na preloženie. V priebehu jedného dňa vyrobím aj cez 40 ks aj viac, záleží koľko mám v ten deň času.


Vaša keramika je známa tým, že na nej vidno obrovský cit pre detail a precízne remeslo, pričom najvýraznejším prvkom je povestné okrúhle uško. Ako sa rodil tento váš ikonický autorský rukopis a vlastná paleta glazúr, podľa ktorých vás dnes ľudia hneď spoznajú?
Áno, toto okrúhle uško som si osvojila ešte v roku 2017, keď na Slovensku v tom čase ešte nebola keramika taká populárna ako je dnes. Vymyslela som si svoje jednoduché tvary, nakoľko obľubujem strohosť a jednoduchosť. Inklinujem k rovným až geometrickým útvarom. Musím sa priznať, že takzvané po česky „bucláčky“ – nie je nič pre mňa. Táto jednoduchosť a rovnosť tvarov so mnou išlo dlho, našla som sa v tom a za mňa to bude stále nadčasové a krásne. 🙂




Dnešná doba je neuveriteľne rýchla a instantná, všetko chceme hneď. Učí vás práca s hlinou, ktorá si vyžaduje dni sušenia a hodiny výpalu, väčšej trpezlivosti v bežnom živote?
Áno, keramika ma naučila robiť veci pomaly a trpezlivo a hlavne precízne. Hlina je neuveriteľná prírodná, priam dokonalá hmota. Pri keramike som sa naučila pracovať s detailom a venovať tomu náležitý čas. Keramika ma naučila, že všetko má byť urobené s láskou. Pri prvom pohľade na keramiku to vidieť.
Ak by za vami prišla žena, ktorá hľadá novú psychohygienu a chce si prvýkrát sadnúť za hrnčiarsky kruh, čo by ste jej poradili na zvládnutie prvých neúspechov?
Pokiaľ to má byť len psychohygiena tak hlina, ako materiál je na to priam stvorená. No ja keď učím, vidím na klientoch, že niekedy chcú silou mocou niečo vytvoriť a nejde im to a vytvára im to stres.
Základ je naučiť sa centrovať na kruhu, čo sa bohužiaľ nedá naučiť len tak. Je to o tréningu, kde sa učia nielen ruky, ale trénuje aj mozog.
Človek si musí uvedomiť pracovať súčasne rukami,nohami aj hlavou. Ak by som poradila, ak si chcete maximálne oddýchnuť pri keramike, išla by som do tvorivého modelovania, nakoľko to nie je vôbec stresujúce a maximálne relaxačné. Pri prvých neúspechoch neexistuje nič iné, len hodiť to za hlavu a pokračovať a skúšať ďalej.





Blíži sa advent a s ním túžba spomaliť a urobiť si domov útulnejším. Ktorý kúsok z vašej dielne je podľa vás ten najkrajší darček s dušou, ktorý dokáže zahriať pod vianočným stromčekom?
Milujem, keď ma zákazníci oslovujú aj na základe mojich prác s figurálnou tvorbou. Mala som viacerých takých zákazníkov, ktorí čakali na moje figurálne práce dlhšie a nakoniec je spokojnosť na oboch stranách, keď majú moje ,, dieťa “ u seba doma, je to pre mňa pocta.
Veľkú radosť mám aj keď sa opakovane moji zákazníci vracajú k mojej keramike a dopĺňajú si ju. Za tu dôveru im srdečne ďakujem. Určite mám radosť, ak si vychutnávate v mojej šálke kávu alebo čaj.
Ručne robené šálky ponúkate na e-shope, ale ten najlepší zážitok je ohmatať si ich naživo. Kde vás môžeme v najbližších týždňoch stretnúť osobne a vybrať si svoj obľúbený kúsok?
Snažím sa ich priniesť na viac miest, kedysi som často chodievala do Bratislavy, ale priznám sa, väčšinou som už len na východnom Slovensku. V Decembri ma stretnete 5 a 6 v Tabačke na Mame markete, potom 11.12 v Štítniku a ešte 19.12. v Prešove. Teším sa na Vás.






