Vianoce v októbri: Ako ma regály plné čokoládových Mikulášov pripravujú o posledné zvyšky príčetnosti

Je stred októbra. Vonku je ešte občas vidieť slnko, stromy hrajú celou paletou farieb a človek by si aj na chvíľu pomyslel, že jeseň je vlastne celkom znesiteľné obdobie. A potom urobíš tú fatálnu chybu. Vojdeš do supermarketu, aby si si kúpila rožky a salámu na večeru.

Bum. Hneď pri vchode ťa prefíkane ovalí stena postavená z čokoládových Mikulášov, adventných kalendárov a saloniek.

V tej sekunde dostane môj mozog taký brutálny kognitívny skrat, že na moment zabudnem, aký je mesiac. Pozriem sa na svoj kalendár v telefóne, áno, naozaj svieti október. Pozriem sa na regál pred sebou a tam sa na mňa škodoradostne škerí plastový sob s blikajúcim nosom. Marketingoví mágovia sa nám opäť raz pokúšajú nanútiť pocit, že ak už teraz nemáme nakúpené darčeky a napečené medovníky, sme totálne zlyhali ako ľudské bytosti.

Tento korporátny pokus o znásilnenie času ma fascinuje a desí zároveň. Tlak na to, aby sme boli permanentne v predstihu, dosiahol absurdné rozmery. Žijeme v dobe, kedy nestíhame prežívať ani prítomnosť, pretože nás neustále niekto tlačí do budúcnosti, ktorá má prísť až o dva mesiace.

V októbri chcem riešiť to, že mi tečie z nosa a že neznášam ranné hmly. Nechcem riešiť, či mám dosť baliaceho papiera a či ma svokra neohovorí za to, že som neurobila dosť druhov suchého pečiva. Keď vidím tie vianočné dekorácie uprostred jesennej čľapkanice, nemám chuť spievať koledy. Mám chuť otočiť sa na opätku, odísť domov a zamknúť sa. Tá umelo vybičovaná vianočná atmosféra vo mne namiesto pokoja prebúdza čistú, nefalšovanú úzkosť z toho, čo všetko zase „musím“.

Najhoršie na tom je, že nám týmto predčasným terorom kompletne kradnú to skutočné čaro. Keď tie nešťastné medovníky vidíš v obchode tri mesiace v kuse, v decembri ti už prídu rovnako vzrušujúce ako bločky z registračnej pokladnice.

Sme presýtení sviatkami skôr, než vôbec začnú.

Celá táto mašinéria je postavená na predpoklade, že podľahneme panike a začneme bezhlavo míňať peniaze na blbosti, len aby sme mali ten „správny pocit“. No prepáčte, ale môj správny októbrový pocit zahŕňa tepláky, čaj a svätý pokoj od akýchkoľvek spoločenských povinností. Odmietam sa stresovať zoznamom darčekov v momente, kedy ešte ani nezačalo poriadne mrznúť.

Takže milí obchodníci, dajte si spiatočku. Schovajte tých čokoládových dedkov do skladu a nechajte ma v pokoji dojesť moje tekvicové pyré. Na vianočnú hystériu budem mať viac než dosť kapacity v decembri. Dovtedy mienim úspešne ignorovať akýkoľvek náznak rolničiek, aj keby mali tie regály svietiť na kilometer ďaleko.