To je sila!

Sila nie je o tom, že dokážeš udržať slzy, keď ti je smutno.

Sila nie je o potláčaní pocitov dovnútra, keď sú príliš intenzívne.

Sila nie je tvrdiť, že je všetko v poriadku, keď ťa bolí duša.

Sila je opak.

Sila je dovoliť si pocítiť čokoľvek, čo v danom okamihu potrebuješ cítiť.

Sila je precítiť všetko, keď svet od teba očakáva, že svoju citlivosť schováš za masku.

Sila je nájsť odvahu prehovoriť vo svete, ktorý bol k tebe krutý.

Sila je púšťať ľudí dovnútra, bez ohľadu na to, koľkokrát si už bol zranený.

Sila je schopnosť povedať:

Momentálne nie som v poriadku. Potrebujem ťa.

Je v poriadku niekoho potrebovať.

Je v poriadku potrebovať rameno, na ktorom sa dá vyplakať, ucho, ktoré počúva, ruku, ktorú môžeš držať.

Všetci potrebujeme niekoho, kto by nám pripomenul, že nie sme sami.