Nina Gazda, kreatívna duša, ktorá ťa inšpiruje. Oslovia ťa jej knižné tipy aj vintage módne kúsky

Nina Gazda. V exkluzívnom rozhovore odhaľuje, čo je najťažšie na písaní, prečo si založila digitálny denník a prečo móda a oblečenie môžu byť cestou k sebaprijatiu a vlastnej hodnote. Hovorí o sile ticha, ranných rituáloch, knihách, ktoré formujú jej život, a o tom, ako sa naučila tvoriť bez tlaku, dušou a vlastným tempom.

Vo svojom bio na sockách píšeš „Čítam. Píšem. Žijem.“ Ktoré z týchto troch slov ťa momentálne vystihuje najviac a prečo?

Úprimne? Ani jedno, haha. A dôvod? Ja osobne ich nevnímam ako tri rôzne slová, ale ako svoju MANTRU na tento rok a na ďalší rok… vlastne až po zbytok môjho života. Ale ak by som mala spraviť poradie, tak by som začala so slovíčkom ČÍTAM a doplnila by som ho ….teda SOM. Vtedy sa popravde cítim najviac pri živote a zároveň motivovaná do písania. Je to pre mňa začarovaný kruh, z ktorého niet našťastie úniku… a to sa mi na tom vlastne páči. Mám na rukách neviditeľné putá, z ktorých sa nechcem nikdy vyslobodiť. 😈

Pracuješ na svojej prvej knihe. Pamätáš si moment, keď si si povedala: „Toto už nie je len sen, ale skutočný projekt“?

Hmmm 🙂 neoficiálne píšem nejakých tých päť rokov, čo znamená, že počas toho obdobia som texty nikam nezverejňovala a písala som viac menej iba pre seba. Posledným rokom sa to zmenilo a tým aj pociťujem, že je to fakt skutočné.

Postupom času som si začala uvedomovať, že sa nakoniec chcem s príbehom pomaly aj deliť s verejnosťou a dostávať akýkoľvek feedback. To bolo dôvodom, aby som si založila web, na ktorom predstavím v najbližšej budúcnosti aj malú ukážku, ktorá verím, že bude pre moju komunitu postačujúca až do vydania knihy 👀

Aha moment som inak zažila len nedávno a to v jeden večer pri umývaní riadu, keď som konečne prišla na názov mojej knihy: Sladké drievko. Vtedy som pocítila tie vnútorné motýle, ktoré tak všetci poznáme a povedala som si: ÁNO TOTO JE ONO. Dlho som uvažovala nad názvom, ktorý by do poslednej bodky odrážal rozpísaný príbeh, ktorý v sebe nosím už roky a nie a nie ho ukončiť.

Čítanie je u teba výraznou súčasťou identity. Ako ťa knihy formovali ako ženu, nielen ako autorku, ale aj v bežnom živote?

Bože áno knihy a čítanie sú darom pre tento svet 🙏

Formovali ma už ako dieťa. Spomínam si, že na môj vek som čítala pomerne rýchlo a doslova som milovala hodiny čítania. Ak niekto čítal nahlas, prechádzala som sústredene prstom po každej jednej vete riadok po riadku. Občas som si doma ako dieťa rozkázala, aby mi z blízkych prečítali kúsok pred spaním, a ak sa tak stalo, pozerala som na nich s otvorenými ústami, pretože som obdivovala ich zreteľnú a vyspelú artikuláciu. Ich mám na mysli moju mamku alebo starkú.

Čítali mi zväčša z takej veľkej veľkej knihy, ktorá je dodnes zabudnutá a neviem si spomenúť na jej názov. Spomínam si len, že to bol príbeh o rytierovi a jeho ceste za láskou.

Myslím si, že nejaký podiel má na tomto celom aj moja druhá starká, ktorá čítanie zbožňuje, povedala by som, že možno dokonca aj viac ako ja, haha. V mojom školskom veku sme spoločne chodievali do knižnice a požičiavali sme si knihy, ktoré boli po väčšine romány.

Obidve máme rovnaký vkus a páči sa mi ako si dodnes vieme navzájom poradiť alebo vymeniť prečítané tituly. V skratke by som povedala knihy ma formujú v tom najlepšom slova zmysle a hlavne ma vedia upokojiť! 😀 

Prostredníctvom Košielkova pracuješ s oblečením, ktoré má už svoj príbeh.
Ako vnímaš vzťah ženy k oblečeniu, môže byť móda aj spôsobom, ako sa znovu napojiť na seba, svoje telo a vlastnú hodnotu? 

Áno, môže byť, ale aj nemusí.
Košieľkovo som vytvorila počas covidu, kedy boli obchody zavreté a začala som posúvať nechcené vintage kúsky z vlastného okolia, ktoré mali čo to za sebou, ale stále vyzerali k svetu. Daný kúsok som dala na seba, cvakla, postla na profil a do minúty bol predaný. Ale viete prečo? Lebo bol jedinečný tak ako človek, ktorý si ho kúpil.

My ľudia chceme byť jedineční, aj keď už jedineční sme vlastným spôsobom, no skrz módu a oblečenie si to dokazujeme ešte viac. Napríklad ako žiarivá dúha, ktorú počas slnka a pekného počasia nie je vôbec vidieť, ale ak sa pridá dážď, je jasná a mimoriadna. A tak sa my ľudia cítime vo výnimočnej móde či sa už jedná o košele alebo dokonca aj šperky či doplnky.

Tvoja tvorba na Instagrame pôsobí pokojne, esteticky a premyslene. Je to prirodzený odraz teba, alebo vedomý spôsob, ako si chrániť vnútorný svet?

Slovíčko premyslene by som preškrtla.
Už sa nad svojou tvorbou nezamýšľam tak ako voľakedy a možnože práve preto pôsobí tak ako si to opísala. Dlhé roky som chcela dosiahnuť určitý ,,pekný vizuál,, ale nemalo to hlavu ani pätu, tak som sa rozhodla si dať od Instagramu menší detox.

Mimochodom, za zmienku možno stojí, že som študovala vizuálne umenie a fotografiu takže moja tvorba a môj instagramový profil pred pár rokmi pôsobili úplne inak ako dnes. Bola som tzv. umelkyňa na voľnej nohe a môj profil predstavoval moje umelecké portfólio. Ale dostala som sa do bodu, kedy som po skončení školy venovala časť mojej umeleckej duše práve skrz Košieľkovo a pod mojím menom som si začala viesť digitálny denník. Ako?

Keďže každý deň odfotím minimálne desať záberov a v mojej galérii sa to každým týždňom kopí, chcela som si to nejakým spôsobom archivovať.

Začala som skrz fotografiu milovať život.

Uvedomujem si aké mám šťastie a čo všetko zažijem už len za jeden deň. O môj vnútorný svet sa snažím starať práve cez písanie, čo je občas aj zložité, keďže občas sama bojujem s myšlienkami, ktoré ma chcú stiahnuť dolu.
Ale s tým má skúsenosti každý z nás.

Písanie býva osamelé, ale aj veľmi intímne. Čo je pre teba na procese písania najťažšie a čo naopak najliečivejšie?

Ach, ďakujem za túto otázku.
Najťažšie na samom procese písania je pre mňa vytrvať a vytvoriť si rituál, ktorý by som pevne dodržiavala a videla následne nejaký ten posun, keďže som dosť intuitívny človek. A najliečivejšie? Ak začnem písať a zabudnem na okolitý svet, to je proste iný svet. 

Máš nejaký rituál, ktorý dodržiavaš pri písaní alebo čítaní? (miesto, čas, káva, ticho?)

Pri písaní sú to posledné dni skoré rána, keď je za oknom ešte tma…. sadnem si za stôl s horúcim čajom a pozerám sa chvíľu po ulici, na ktorej pomaly prechádzajú malé deti, ktoré to majú namierené do školy alebo naopak unáhlený dospelí, ktorí sa ponáhľajú do svojej každodennej práce.

Potom si otvorím moj rozpísaný rukopis vo vytlačenej ale aj v digitálnej podobe a začnem písať nové veci či označovať staré veci ružovým zvýrazňovačom. Takto sedím potichu – bez hudby – už sa neviem dočkať na tie ranné vtáčie koncerty – sama v izbe nejakú tú hodinku pred prácou.

Pri čítaní je to opak. Čítam kedykoľvek a kdekoľvek. Najradšej čítam pred spaním alebo keď mám pred sebou dvojhodinovú cestu. Pri čítaní nemám rada úplné ticho ale ani úplný hluk. Musím nájsť tú harmóniu 🙂

Ako žena v kreatívnom svete, cítiš tlak niečo dokazovať, alebo si sa už naučila ísť vlastným tempom?

Áno, cítila som tlak niečo dokazovať a dokázať ešte počas štúdia na vysokej školy. Posledné dva roky necítim tlak vôbec, pretože tvorím pre seba a hlavne zo srdca. Nepozerám do budúcnosti ale snažím sa byť tu a teraz. 

Keby si mohla čitateľkám tohto magazínu odovzdať jednu myšlienku, ktorú si sa naučila za posledné roky, aká by to bola?

Buďte samy sebou.
A hlavne divné a divoké. Verte mi či nie…. najstrapatejšie a najmenej upravené ženy, ktoré každý deň pre seba urobia či už len jednu jedinú vec sú najviac vyrovnané a šťastné ženy.
Sme tu predsa na to, aby sme za sebou niečo zanechali. ❣️

A to platí aj pre mužov. 

Čo práve čítaš a aké 3 knihy by si mali ženy tento rok rozhodne prečítať?

Momentálne som dočítala román o kráľovnej bohov HÉRA od autorky Jennifer Saint a práve zajtra začínam čítať knihu Stratení od autorky Liz Moore. Tento rok som si spravila knižný plán na každý mesiac, ktorý mám uverejnený na mojom IG profile, tak ak vás to zaujíma, kľudne pozrite a pošlite mi aj ten svoj. 📚 

Tri knihy, ktoré by si mali ženy tento rok prečítať…. toto je úprimne najťažšia otázka 😀 ale určite odporúčam knihu Ženy, ktoré behali s vlkmi od autorky Clarissy Pinkola Estés, na ktorú sa úprimne teším už druhý rok. Má úžasný obsah a celkovo aj odkazy pre ženu ako takú v dnešnej spoločnosti. Táto plodná kniha je poznaním ženskej histórie.

A tie ďalšie dve nechám na vás, hlavne aby vás čítanie bavilo! ^♥️