Biela pastelka už 20 rokov zlepšuje životy ľudí so zrakovým postihnutím

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, organizátor verejnej zbierky Biela pastelka, je občianske združenie, ktorého členmi sú ľudia so zrakovým postihnutím, ich priatelia a príbuzní i rodičia nevidiacich a slabozrakých detí. Poslaním združenia je poskytovanie sociálnych služieb, obhajoba záujmov ľudí so zrakovým postihnutím zameraná na vytváranie rovnakých príležitostí, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a realizáciu pozitívnych opatrení na prekonávanie a kompenzáciu dôsledkov zrakového postihnutia.

A keďže QUEENDOM považuje Bielu pastelku za srdcovú záležitosť, rozhodli sme sa priblížiť ľuďom, o čom celá zbierka je. Lebo ako povedala líška v knihe Malý Princ:

Dobre vidíme iba srdcom. To, čo je podstatné, je pre oči neviditeľné.

Prečo práve Biela pastelka?
Pred 20 rokmi vznikla situácia, keď sa kolegovia museli zamyslieť nad tým, ako pomôcť dofinancovať našu činnosť a uzhodli sa, že by to mohla byť verejná zbierka. Kolega teda oslovil priateľov z českej organizácie SONS (Sjednocená organizace nevidomých a slabozrakých), ktorá nám poskytla know how zo svojej zbierky Bílá pastelka. Prvý ročník sa kolegom podarilo zorganizovať slovenskú Bielu pastelku za dva mesiace. Pre mňa nepredstaviteľné, pretože dnes na nej pracujeme v podstate celý rok. Myslím si, že je to krásny príklad toho, čo robí našu organizáciu špecifickou.

Sú tu ľudia, ktorí realizujú svoje úlohy či projekty s nadšením, s nezlomnou energiou, húževnatosťou, ale aj vysokou profesionalitou.


Nevidiaci a slabozrakí. Aký je v tom rozdiel?
Veľmi zjednodušene povedané, nevidiaci nevidí nič a slabozraký môže mať zvyšky zraku. My ľudí so zrakovým postihnutím rozdeľujeme do štyroch skupín: nevidiaci, teda ľudia s úplnou stratou zrakového vnímania a tí, ktorí sú schopní vnímať zrakom maximálne svetlo, no nedokážu lokalizovať jeho zdroj. Prakticky nevidiaci majú zachované zvyšky zraku, vďaka čomu vnímajú svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii či získavaní informácií. Slabozrakí napriek najlepšej možnej korekcii majú problémy s vykonávaním zrakovej práce; majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť. Ľudia s poruchami binokulárneho videnia trpia poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej spolupráce pravého a ľavého oka; ide o poruchu videnia oboma očami, ktorá spôsobuje problémy v priestorovom vnímaní.


Aké to je žiť so zrakovým postihnutím? S čím musia denne bojovať títo ľudia?
Žiť so zrakovým postihnutím je miestami náročné, ale s podporou a pomocou sa to dá zvládnuť, aj keď, pravdaže, postihnutie bude človeka vždy do istej miery limitovať. My sa však snažíme, aby tých limitov či obmedzení bolo čo najmenej. Či už ide o každodenný život našich klientov, ktorým v tom pomáhajú naši sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky. A, samozrejme, sú tu aj aktivity našej organizácie v oblasti legislatívy a obhajoby práv ľudí so zrakovým postihnutím či bariér. A to je vlastne odpoveď na druhú časť vašej otázky –

Skúmame, upozorňujeme a snažíme sa pracovať na odstraňovaní rôznych bariér, ktoré komplikujú život ľudí so zrakovým postihnutím.

Ide o architektonické, informačné ale aj komunikačné bariéry.


Majú nevidiaci na Slovensku vytvorené plnohodnotné podmienky, aby mohli viesť kvalitný život?

V mnohom sa veci posunuli a posúvajú vpred, napokon, mnohé pomáhala a pomáha implementovať práve naša organizácia. Ale ako som spomenula, ešte sú rezervy, bariéry. Napríklad v rámci architektonických bariér ide o nedostatočne ozvučené priechody pre chodcov, nedotiahnuté alebo chýbajúce reliéfne prvky a vodiace línie na chodníkoch, alebo neoznačenie bariér pre slabozrakých, pre nich sú napríklad moderné sklenené tabule na budovách priam nevhodné, dostatočne ich nevidia… pričom by stačilo, aby sa tabuľa označila. Alebo informačné bariéry – možno ste si nikdy neuvedomili, že webové stránky našich inštitúcií i verejnej správy by mali byť prístupné, to znamená, že pre nevidiacich a slabozrakých čitateľné, ale často nie sú alebo len čiastočne. Prípadne im príde pozvánka, ale keď ju otvoria, čítač obrazovky im povie iba „grafika“, ale čo je jej obsahom, to už netušia… A toto sa snažíme odstraňovať.

Aj preto sme sa pustili do medzinárodného projektu s názvom EDI (From Education to Inclusion, teda Od vzdelávania k inklúzii), kde sa snažíme zástupcov verejnej správy na tieto chyby nielen upozorňovať, ale im aj prakticky či zážitkovo ukázať, prečo je fajn robiť dokumenty, weby, informácie prístupné a ako. Niekedy totiž ide len o drobnú zmenu, ale pre ľudí so ZP znamená posun vpred a najmä samostatnosť.

Ani vám by sa nepáčilo, keby ste začali riešiť napríklad nejaké tlačivo na webe a odrazu by ste museli niekoho volať, pretože sa neviete pohnúť ďalej.

 
Čo vám dáva silu a poháňa vpred na ceste pomoci týmto ľuďom?

Za mňa je to veľmi jednoduché, rada robím prácu, ktorej verím a vidím v nej zmysel. Avšak veľmi rada počúvam svoje kolegynky a kolegov – sociálnych pracovníkov, ktorí pracujú priamo s našimi klientmi. Keď som sa ich pýtala, čo im dáva ich práca, všetci sa zhodli, že práca ich maximálne napĺňa, robia ju radi, teší ich, že vidia pozitívne zmeny a posuny v životoch svojich klientov. Svoju prácu robia naozaj srdcom, často nad rámec svojich povinností, jednoducho preto, že to tak cítia, aj toto sú situácie, ktoré ma dokážu neskutočne nabiť.

Veď povedzte, kedy ste naposledy počuli, že daný človek ide do práce aj po x rokoch rád a s nadšením?   


Ako môžeme byť nápomocní?

Keďže sa blíži náš hlavný zbierkový deň, čo je 24. september, tak by nás potešilo, ak by ste neobišli našich dobrovoľníkov a zakúpili si symbolickú drevenú pastelku. Je vyjadrením solidarity s ľuďmi so zrakovým postihnutím a naším poďakovaním darcom. A ak by ste ich nestihli? Potom sa potešíme príspevku prostredníctvom SMS s ľubovoľným textom na číslo 820 v hodnote 2 eur. Tešíme sa každému daru a vy si môžete byť istí, že ste pomohli niekomu zlepšiť či zmeniť život.


Na čo slúži zbierka Biela pastelka?
Biela pastelka je verejná zbierka organizovaná Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a jej cieľom je pomoc ľuďom so zrakovým postihnutím. Ak by sme to mali premeniť na drobné, ide o pomoc pri financovaní výučby Braillovho písma, chôdze s bielou palicou, nácvik práce s technicky náročnými pomôckami, ale aj aktivity spojené s obhajobou práv ľudí so zrakovým postihnutím či dofinancovanie aktivít pre našich členov (kultúrnych, športových, voľnočasových…). Mimochodom, tohto roku si verejná zbierka Biela pastelka pripomína už 20. ročník, takže verím, že aj tento krásny vek je dôkazom, že má svoje miesto medzi zbierkami a dôveru darcov. Napokon, patrí medzi desať najväčších (čo sa týka počtu zapojených dobrovoľníkov) a najdôveryhodnejších zbierok na Slovensku.

Ambasádorkou Bielej pastelky je už niekoľko rokov Adela Vinczeová, k nej sa pridal Fero Joke a „hlasom“ zbierky je herec SND Robo Roth. Oficiálny spot Bielej pastelky 2021:

Nevidiacich a slabozrakých môžete podporiť:

  • 24. 9. 2021 v uliciach miest a obcí po celom Slovensku
  • zaslaním SMS v hodnote 2 € na číslo 820 vo všetkých sieťach
  • príspevkom na účet SK23 1111 0000 0014 3025 8006
  • príspevkom do stacionárnych pokladničiek umiestnených vo vybraných organizáciách a inštitúciách
  • v priebehu septembra aj v 65 predajniach spoločnosti BEPON po celej SR
  • alebo online darom prostredníctvomwww.bielapastelka.sk.

Čo ty na to?

Tvoja e-mailová adresa nebude zverejnená.

Start typing and press Enter to search