Travelista®: portál o cestovaní, ktorý vám otvorí okno do sveta

Travelista®, portál o cestovaní, ktorý založil Juraj Ilavský v roku 2018, prináša pohľad na svet, ktorý ide hlbšie než klasické itineráre. V rozhovore pre Travelista® Juraj hovorí o tom, prečo skutočné cestovanie nezačína pri pamiatkach, ale vnútri človeka a my sme sa s ním rozprávali aj o fenoméne sólo cestovania žien, odvahe vystúpiť z komfortnej zóny a dôvere vo vlastnú intuíciu, ktorá dnes formuje moderných cestovateľov bez ohľadu na to, kam smerujú.

Tentoraz sme sa v redakcii pozreli za hranice vlastných tém a našli inšpiráciu tam, kde sa príbehy píšu priamo na cestách.

Spomeniete si na moment alebo cestu, ktorá vám definitívne potvrdila, že cestovanie má zmysel a chcete o ňom hovoriť aj cez vlastný magazín?

Nebol to jeden blesk z jasného neba, ale skôr prirodzené vyústenie dlhoročného procesu. Roky som pôsobil ako fotograf pre National Geographic a práve cez hľadáčik fotoaparátu som začal vnímať priepastný rozdiel medzi dvoma svetmi. Na jednej strane bol ten skutočný, surový a fascinujúci svet, ktorý som žil ja, a na druhej strane obraz, ktorý si o svete vytvárali ľudia u nás doma.

Úprimne ma trápilo, že mnoho Slovákov a Čechov vnímalo cudzie krajiny len cez sterilné filtre katalógov cestovných kancelárií. Chýbal tam ten najdôležitejší element – skutočné vnímanie miesta. Vždy som veril, že krajinu musíte najskôr precítiť cez jej ľudí, mentalitu a bežnú každodennosť na ulici, a až potom riešiť kvalitu hotela či šírku pláže. Práve z tejto túžby priniesť ľuďom hĺbku namiesto povrchu vznikol magazín Travelista® – ako protiváha k rýchlemu a plytkému turizmu.

A čo vám dnes robí najväčšiu radosť na tom, že môžete ľudí inšpirovať k cestovaniu?

Najviac ma napĺňajú momenty, keď vidím, že ľudia prestali čakať na „ideálnu príležitosť“. Ten moment, keď sa rozhodnú vyraziť, aj keď nemajú v Exceli naplánovanú každú minútu a kúpený každý lístok. Keď v nich zvíťazí odvaha urobiť ten prvý, často najťažší krok do neznáma.

Cestovanie totiž v skutočnosti nie je o dokonalej logistike, ale o vnútornej slobode a rozhodnutí vystúpiť z komfortnej zóny. Ak naše texty alebo fotografie dokážu byť tým posledným postrčením, ktoré niekomu zmení pohľad na svet (alebo na seba samého), potom celá moja práca dáva obrovský zmysel.

V posledných rokoch vidíme veľký nárast sólo cestovania, najmä medzi ženami. Vnímate tento trend aj vo vašom magazíne?

Vnímame ho mimoriadne intenzívne. Tento fenomén je taký silný, že sme sa rozhodli venovať mu celé naše špeciálne aprílové vydanie Travelista® International. Na 140 stranách rozoberáme sólo cestovanie žien z každého uhla – úprimne, bez mýtov, bez prikrášľovania, ale zároveň bez zbytočného vyvolávania strachu.

Podľa mňa to už dávno nie je len prechodný trend, ale hlboká zmena v spoločenskom nastavení. Ženy dnes necestujú samy preto, že by nemali s kým ísť. Cestujú samy, lebo chcú zažiť absolútnu autonómiu. Táto sloboda rozhodovania – kedy vstanem, kam pôjdem a s kým sa budem rozprávať – je jedným z najsilnejších posunov v modernom vnímaní slobody.

Môžete nám odporučiť tri destinácie, ktoré sú podľa vás ideálne pre ženy cestujúce sólo a prečo práve tie?

Ak by som mal vybrať „svätú trojicu“ pre sólo cestovateľky, boli by to tieto:

• Island: Je to krajina, kde pocit bezpečia priam dýcha z každého rohu. Je to ideálne miesto na introspekciu v obklopení surovej, dychberúcej prírody. Je to bezpečný prístav pre dušu.
• Japonsko: Tu funguje rešpekt k súkromiu a jednotlivcovi na úplne inej civilizačnej úrovni. V Japonsku môžete byť sama uprostred miliónového davu a nikdy sa nebudete cítiť ohrozená či nepatrične. Je to fascinujúca lekcia z úcty.
• Portugalsko: Moja srdcovka kvôli svojej neopísateľnej energii. Je to ideálny mix bezpečia, otvorenej mentality miestnych, skvelého jedla a oceánu. Má v sebe určitú uvoľnenosť, ktorá človeku okamžite dovolí „vypnúť“.

Mnohé ženy chcú cestovať samy, ale majú obavy z bezpečnosti. Čo by ste im poradili ako skúsený cestovateľ a šéfredaktor cestovateľského magazínu?

Strach je prirodzený mechanizmus a netreba sa zaň hanbiť. Dôležité je nenechať ho sedieť na sedadle vodiča. Mojou radou je začať postupne – nemusíte hneď letieť do džungle v Amazónii. Vyberte si destináciu, ktorá je známa svojou bezpečnosťou, dobre si ju naštudujte, urobte si základný itinerár, aby ste mali pôdu pod nohami, ale nechajte si aj okno na spontánnosť.

A to najdôležitejšie: naučte sa znova dôverovať svojej intuícii. My muži sa často spoliehame na logiku a mapy, ale ženská intuícia je ten najpresnejší vnútorný kompas, aký existuje. Často je oveľa spoľahlivejšia než akýkoľvek papierový sprievodca.

Ktorý moment na vašich cestách vám najviac pripomenul, prečo má zmysel objavovať svet?

Paradoxne to nie sú tie „veľké“ pamiatky. Sú to tie najtichšie a najobyčajnejšie momenty. Ranné ticho v meste, ktoré sa práve prebúdza, vôňa kávy v malej uličke, kde nikto nerozumie vášmu jazyku, alebo krátky, úprimný rozhovor s miestnym človekom, ktorý vás na chvíľu prijme do svojho sveta bez akýchkoľvek predsudkov. Vtedy si človek uvedomí, že cestovanie nie je o tom, koľko kilometrov prejdete, ale o tom, aký kus cesty prejdete vo svojom vnútri a čo si z toho miesta odnesiete v srdci.

Ako sa podľa vás mení spôsob, akým dnes ľudia cestujú a akú úlohu v tom zohrávajú médiá a cestovateľské magazíny?

Dnešná doba je rýchla a cestovanie s ňou drží krok, no zároveň vidím silnejúcu túžbu po zmysle. Ľuďom už nestačí len „vidieť“ Eiffelovku alebo pyramídy – chcú pochopiť kontext, chcú zažiť emóciu.

A práve v tomto bode vidím nezastupiteľnú úlohu kvalitných médií. Našou úlohou v Travelista® nie je len ukazovať prstom na mapu a hovoriť „kam ísť“. Naším poslaním je vysvetľovať „prečo tam ísť“ a najmä „ako vnímať“. Chceme učiť ľudí, aby cestovanie nebrali ako položku na checkliste, ktorú si treba odškrtnúť, ale ako príbeh, ktorý píšu svojím vlastným životom.

Ktoré miesto na svete máte ešte stále na svojom cestovateľskom zozname a prečo práve tam?

Priznávam to s miernym úsmevom, ale je to Chorvátsko. Znie to priam neuveriteľne – precestoval som 134 krajín sveta, videl som najodľahlejšie kúty planéty, ale v Chorvátsku som nikdy nebol. Je to ten klasický paradox – niečo máte tak blízko a považujete to za také samozrejmé, až to celé roky prehliadate. Možno práve preto ma to tam teraz ťahá najviac. Chcem objaviť to „slovenské more“ tými svojimi očami.

Ak by ste mali jednou vetou povzbudiť ženu, ktorá zvažuje svoj prvý sólo trip, čo by ste jej povedali?

Nemusíš byť vopred odvážna, aby si vyrazila – úplne stačí, ak budeš úprimne zvedavá.

Na záver, keby ste mali opísať cestovanie tromi slovami alebo pocitmi, ktoré by to boli?

Sloboda. Perspektíva. Návrat k sebe.