Späť do školy: Rodičia vs. deti – Kto vyhrá tento nekonečný zápas?
Ráno, ktoré si rodičia tak dlho želali, je tu! Áno, hovoríme o prvom školskom dni po dlhých prázdninách. Pre rodičov je to deň plný radosti, nádeje a hlbokého výdychu úľavy, zatiaľ čo pre deti je to deň plný bezodnej temnoty, beznádeje a tých strašidelných dvoch slov: „zase škola.“
Rodičia: Konečne sa dočkali. Už sa nemusí každý deň hľadať nový program, ako zabaviť deti. Pojem “čas pre seba” znova získava svoje právoplatné miesto v slovníku. Káva, ktorú si konečne vypijú ešte teplú, bude chutiť ako nektár bohov. A ten krásny tichý dom, kde nepočujete: „Mami, čo mám robiť?“ alebo „Oco, nudím sa!“ – to je lepšie ako dovolenka v Karibiku. Čo na tom, že ráno sa podobá na vojenskú operáciu, keď každý bojuje o kúpeľňu, desiatu a svoju obľúbenú mikinu, ktorá sa záhadne stratila vo vesmíre medzi posteľou a skriňou.
Deti: Prečo? Prečo to muselo prísť tak skoro? Veď len pred chvíľou si v pyžame hltali zmrzlinu a sledovali všetky možné seriály. A teraz… znova tie štyri múry školy. Zase tá nekonečná chodbová vojna o stoličku a učitelia, ktorí majú očividne radosť z toho, že vás môžu týrať príkladmi a dátumami, ktoré nikto v bežnom živote nepotrebuje. „Čo si dnes robil v škole?“ je najhoršia otázka, akú môže rodič položiť. Pretože odpoveď je vždy rovnaká: „Nič.“ A vlastne to nič trvá nekonečne dlho. Ešte ledva poznáte svoj nový rozvrh hodín a už je tu prvý vstupný test! Ako za trest!
Rodičia: A čo ten dokonalý moment, keď si v pondelok ráno odveziete svoje milované deti do školy? Ten pocit slobody je neskutočný. Len si to predstavte: pokojne sa vydáte do práce, alebo sa len tak vrátite domov, kde vládne ticho a poriadok. Žiadne rozhádzané hračky, žiadne „mami, potrebujem…“ alebo „deje sa niečo?“… Len vy a vaša nová sloboda. Možno si dokonca stihnete prečítať knihu, ktorú ste začali pred dvoma rokmi. Život sa opäť začína usmievať.
Deti: A tie otravné domáce? Rodičia očakávajú, že po celom dni v škole ešte urobíte domáce úlohy? Veď ste len deti, nie stroje! Učitelia si asi myslia, že majú tri hlavy a šesť rúk, keď nám naservírujú hodiny úloh, ktoré určite robia len preto, aby ich žiaci nenávideli ešte viac. A najlepšie je, keď rodičia povedia: „My sme to mali ťažšie.“ Aké klišé! Asi zabudli, že internet neexistoval a všetko museli hľadať v encyklopédiách veľkosti tehál. Teraz však každý klik znamená ďalší referát, ďalšia stránka alebo ďalšia stupídna powerpointová prezentácia. Úprimne, kedy to skončí?
Rodičia: A tak po celom tom rannom zhone a večernom prenasledovaní kvôli úlohám, uznajú, že školský rok je vlastne super. Deti sa niečo naučia, získajú disciplínu a rodičia si konečne môžu dopriať ten pohár vína. A ak by ste si mysleli, že rodičia sú na tom v tomto boji horšie – len si spomeňte na tú sladkú odmenu: vianočné prázdniny sú už za rohom. Dovtedy si len udržujte svoju bojovú pohotovosť a pamätajte – nech vyhrá ten najvytrvalejší!
Deti: Viete čo? Možno sa na tom celom školskom kolotoči dá nájsť aj niečo dobré… veď je tu stále šanca na nejaký ten „náhodný“ deň voľna, keď sa sa náhle objaví “bolesť brucha”. A leto? No, len čo skončí ten nekonečný rok učenia, opäť príde. Stačí len prežiť tých 10 mesiacov. To predsa nie je až tak veľa, že? Možno nakoniec ani tá škola nie je taký strašný nepriateľ… alebo?
