Mizogýnia alebo keď sa žena v médiách musí ozvať dvakrát hlasnejšie

Niektoré dni vo vás zostanú dlho.
Ten piatkový patril ženám – novinárkam, redaktorkám, editorkám, ktoré sa stretli na prvom ročníku Akadémie novinárok. Pod záštitou OZ Ženy v médiách a s podporou Miriam Zsilleovej zo Ženy v meste sme spolu strávili deň, ktorý bol viac než len sériou prednášok. Bol to deň úprimných rozhovorov, odhodlania a solidarity.

Mizogýnia v médiách – téma, o ktorej sa nehovorí

Hovorilo sa o násilí na ženách, o interrupciách ako téme, ktorú médiá často obchádzajú, aj o tom, ako sa ženy môžu chrániť – nielen fyzicky, ale aj slovne. A na záver, keď sa deň pomaly chýlil ku koncu, zaznela téma, ktorá visí vo vzduchu už dlho: mizogýnia v médiách.

OZ Ženy v médiách a portál Ženy v meste nedávno spustili prvý prieskum o mizogýnii na Slovensku. Ako vysvetlila Miriam Zsilleová, cieľom nie je len pomenovať, čo ženy zažívajú, ale dať tomu hlas a dáta.

„Mizogýnia nie je len nenávisť voči ženám. Je to celý systém drobných posolstiev – vtipov, poznámok, štrukturálnych prekážok – ktoré ženám dávajú najavo, že ich hlas má o niečo menšiu váhu,“ vysvetlila Miriam.

Prieskum o mizogýnii v médiách sa zameriava na reálne skúsenosti žien aj mužov. Ako sa mizogýnia prejavuje v online priestore, v redakciách, v komentároch, v pracovných vzťahoch.
Ukazuje, že mnohé novinárky sa stretávajú nielen s hejtom a ponižovaním, ale aj s tichým, systematickým znevažovaním – s tým, že sa od nich očakáva viac, že sa musia brániť častejšie, a že ich práca býva spochybňovaná nie podľa obsahu, ale podľa pohlavia.

Na Akadémii novinárok tieto dáta dostali tvár.
Keď Apolónia Sejková z organizácie MyMamy rozprávala o násilí na ženách, nehovorila len o štatistikách, ale o tom, ako médiá dokážu realitu buď zľahčovať, alebo meniť.
Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby pripomenula, že aj spôsob, akým médiá píšu o interrupciách, je lakmusovým papierikom spoločenských predsudkov.
A Karolína Farská z Investigatívneho centra Jána Kuciaka hovorila o ochrane novinárok – o tom, že niekedy nestačí len vedieť písať, treba sa vedieť aj brániť.

Tento deň mal v sebe čosi silné – ženskú energiu, ktorá sa odmieta nechať umlčať.
Nie preto, že by chcela kričať hlasnejšie než ostatní, ale preto, že chce byť konečne počuť rovnako.

Mizogýnia v médiách nie je len o nenávistných komentároch. Je to o tom, keď sa žena musí ozvať dvakrát hlasnejšie, aby jej nápad prešiel. O tom, keď sa v titulku spomenie jej výzor skôr než jej práca. O tom, keď sa jej článok číta inak len preto, že ho napísala ona.

Akadémia novinárok bola pripomienkou, že zmena nezačne až niekde hore – v redakčných politikách a mediálnych stratégiách. Začína sa v takýchto miestnostiach, kde si ženy rozumejú aj bez slov, kde sa neporovnávajú, ale povzbudzujú.

A možno práve vďaka takýmto dňom sa raz stane samozrejmosťou, že ženský hlas v médiách nebude „ženský“.
Bude jednoducho hlasom.