Mala to byť letná brigáda v detskom tábore. Skončilo sa to kauzou a mužom vo väzbe

Mala to byť obyčajná letná brigáda. Pár dní s deťmi z detského domova, nové cenné skúsenosti a zopár zarobených eur. Namiesto toho prišlo sklamanie, strach a otázky, na ktoré dodnes nepoznajú odpoveď.

Keď sme sa spojili s mladou ženou Barborou, ktorá mala počas leta pôsobiť ako animátorka v tábore pre deti z detského domova, pochopili sme, že toto už dávno nie je príbeh o podvodnom inzeráte, či štyridsiatich eurách za školenie. Je to príbeh o dôvere, ktorú niekto podľa ich slov zneužil. A možno aj o tom, koľko dievčat by zostalo ticho, keby sa jedna z nich nerozhodla prehovoriť.

Respondentka sa rozhodla vystúpiť pod vlastným menom a zverejniť svoju skúsenosť. Nie preto, aby získala späť peniaze. Ale preto, aby sa podľa jej slov podobná situácia už nikdy nezopakovala.

Keď sa z brigády stane nočná mora

Niektoré príbehy sa nezačnú veľkým varovaním.

Začnú sa obyčajným príspevkom na Facebooku.

Aj tento.

Ponuka hľadala animátorov do letného tábora pre deti z detského domova. Nasledovala komunikácia, telefonáty, pracovná zmluva, dodatky, WhatsApp skupina aj povinné školenie. Všetko podľa respondentky pôsobilo dôveryhodne. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa o pár dní namiesto balenia kufra bude chystať podať trestné oznámenie.

Na začiatok… Čo ti prebehlo hlavou, keď si prvýkrát uvidela ponuku stať sa animátorkou? Čím ťa presvedčila, že ide o seriózny tábor?

Ak mám byť úprimná, najskôr som to prvé razy ignorovala, nakoľko som pôvodne mala ísť robiť animátorku inde a len som čakala, kým mi napíšu termín nástupu. Tým, že sa mi však príspevok zobrazoval čoraz častejšie a odpoveď z druhého tábora stále neprichádzala, povedala som si, že ma už nebaví ďalej čakať. Mala som pocit, že mi uteká čas.

Dokonca som si hovorila, že keď sa mi ten príspevok stále zobrazuje, možno je to nejaké znamenie, aby som dala šancu inému táboru. Bola som už nalomená a tak som reagovala.

Na prvý pohľad pôsobila ponuka ako každá iná. Obsahovala základné informácie aj náborový plagát, ktorý nepôsobil podozrivo. Naopak, pôsobil príjemne, boli na ňom fotografie ľudí a myslela som si, že ide o bývalých animátorov.

Pri každej brigáde si vždy overujem profil, ktorý ju ponúka. Či nejde o falošný účet s pár priateľmi alebo jednou fotografiou. Komunikoval so mnou najprv cez stránku, s inými dievčatami vraj aj cez súkromný profil. Stránka síce nemala recenzie, ale mala veľa sledovateľov, fotografie z predchádzajúcich táborov a pôsobila dôveryhodne.

Aj počas telefonátu znel úplne normálne. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa správal podozrivo. Poslal nám pracovnú zmluvu, dodatok, dokumenty občianskeho združenia s podpisom aj pečiatkou. Vytvoril WhatsApp skupinu, kde sme boli všetky spolu. Jedno z dievčat dokonca dostalo aj príjmový pokladničný doklad s podpisom a pečiatkou.

Práca s deťmi ma baví. Počas školského roka pôsobím ako trénerka detskej atletiky a viackrát som robila animátorku v denných táboroch. Chcela som si prvýkrát vyskúšať aj pobytový tábor. Tešila som sa na nové skúsenosti, nové deti aj nových ľudí.

Ani poplatok 40 eur za školenie mi neprišiel zvláštny. Vedela som, že niektoré tábory naozaj organizujú platené školenia a zároveň nám bolo prisľúbené, že peniaze dostaneme späť počas tábora.

Prvé pochybnosti

Dôvera sa väčšinou nestratí naraz.

Najprv príde jedna zvláštna veta. Potom telefonát. Nezrovnalosť. Pocit, že niečo nesedí.

A až neskôr človeku dôjde, že všetky tie malé detaily do seba začínajú zapadať. Zrazu sa Ondrej úplne odmlčal, dievčatám týždeň nedvíhal, neodpisoval, skúsila som sa mu aj ja následne ozvať a ja som tiež nebola výnimkou. Tábor sa nekonal.

Všetko podľa tvojich slov pôsobilo dôveryhodne – zmluva, komunikácia, občianske združenie, telefonáty. Kedy prišiel moment, keď si si povedala: „Niečo tu nesedí.“?

Keď sa mi dievča, s ktorým sme sa neskôr dohodli, že spolu podáme trestné oznámenie, zdôverilo, ako sa k nej organizátor správal. Potom to povedala aj polícii.

Na videohovore mal podľa nej nevhodné poznámky na rómske deti. Povedal jej, že školenie musí spraviť na určitý počet bodov, zatiaľ čo pri iných dievčatách mu to vraj bolo jedno. Vyvolával jej aj trikrát denne, často neskoro večer. Pýtal sa, či je zadaná, či ju priateľ finančne podrží a tvrdil, že v tábore nechce mať zadané dievčatá.

Mňa posielal na úplne inú lokalitu ako ju. Od nej chcel, aby išla autom cez viacero miest, hoci to celé nedávalo logiku. Ja som mala cestovať vlakom do Košíc a odtiaľ ma mal niekto odviezť do Rožňavy.

Potom sme spolu zistili, že ani názov WhatsApp skupiny, ktorú vytvoril podľa údajného ubytovania, sa vôbec nezhodoval s miestom, kde sme mali byť.

Keď sa dievčatá spojili

Spočiatku si každá myslela, že problém je len na jej strane.

Až keď si začali písať medzi sebou, začali sa skladať kúsky príbehu. Niekomu prestal dvíhať telefón, ďalšia márne čakala na odpoveď.

To, čo spočiatku vyzeralo ako obyčajný podvod, začalo podľa respondentky naberať úplne iný rozmer.

Kedy si zistila, že nejde len o tvoju skúsenosť? Ako vzniklo spojenie medzi dievčatami, ktoré sa dovtedy vôbec nepoznali?

Vtedy som začala mať prvýkrát zlú intuíciu, že tu muselo ísť o oveľa viac než len o tie peniaze. Potom mi ďalšie dievča zo skupiny poslalo svoju komunikáciu s organizátorom Ondrejom a priznalo sa, že sa voči nej tiež nevhodne správal.

Postupne sa mi začali ozývať ďalšie dievčatá. Na videohovoroch mal mať podľa nich sexuálne narážky a niektoré tvrdia, že ich nimi vydieral, ak sa chceli dostať do tábora.

Jedno dievča sa s ním stretlo osobne v Košiciach, zaplatilo mu v hotovosti a keď školenie neurobilo, začal jej naznačovať sexuálne veci. Navrhoval jej kúpiť alkohol a ísť niekam do súkromia, kde nebudú ľudia.

Viacerým dievčatám vraj hovoril, že večer môžu v tábore piť alkohol alebo sa ich pýtal, či si tam nechcú nájsť priateľa.

Najhoršie na tom je, že tých dievčat podľa mňa nie sú desiatky. Je ich oveľa viac. A stále si myslím, že o mnohých ani neviem.

Oslovila ma aj animátorka, ktorá s ním v minulosti pracovala a potvrdila mi, že si robil zálusk aj na maloleté deti v tábore. Mnohé z nich môžu mať traumu na celý život. Preto dúfam, že aj vďaka tomuto rozhovoru naberú odvahu prehovoriť. Pretože len keď sa spojíme, máme šancu dosiahnuť spravodlivosť.

V tej chvíli už nešlo o peniaze

Štyridsať eur. Šesťdesiat eur. Stopäťdesiat eur.

Na prvý pohľad sumy, nad ktorými by možno niekto mávol rukou.

Lenže podľa Barbory už dávno nešlo o peniaze. Dievčatá si medzi sebou začali opisovať správy, telefonáty a otázky, ktoré s pracovnou ponukou nemali nič spoločné. Práve vtedy sa podľa nej zmenil celý pohľad na situáciu.

Vo svojom príspevku píšeš, že niektoré dievčatá ti opísali nevhodné správy, telefonáty či osobné otázky. Čo si cítila, keď si si uvedomila, že nejde len o peniaze, ale možno o niečo oveľa vážnejšie?

Zmohol sa vo mne extrémny vnútorný hnev, ktorý sa bil so znechutením. Pripomenulo mi to situácie, ktoré som zažila ja ako malá vo veku podobnom dievčatám, ktoré mal obťažovať. O to viac sa ma táto celá situácia dotkla. Mala som pocit, že tú situáciu mám znova pred očami.

Už len z predstavy, čo dokázal urobiť tomu dievčaťu, mi je zle. V momente som si uvedomila, že sa musím pokúsiť zakročiť a zastaviť to. Mala som veľkú potrebu nabrať silu a prevziať zodpovednosť za tie dievčatá. Keby to zašlo tak ďaleko ako pri tom dievčati, mohlo to mať fatálne následky a celoživotnú traumu.

V tej chvíli mi prestalo ísť o nakradnuté peniaze. Začalo mi záležať na tom, aby vyhrala spravodlivosť a aby jeho meno poznal každý ako varovanie.

Rozhodnutie, nad ktorým neváhala

Nie každý vie, ako sa zachová, keď sa ocitne v podobnej situácii.

Niekto čaká. Niekto dúfa, že sa to vysvetlí.

Ona sa rozhodla konať.

Ty sama si sa rozhodla podať trestné oznámenie. Bol to impulzívny krok alebo si nad tým dlho premýšľala? Čo rozhodlo?

Najskôr mi napísalo jedno dievča zo skupiny. Keď sme spolu zistili, že ide o podvod, okamžite sme sa spojili. Bola ochotná pricestovať za mnou a spolu sme išli podať trestné oznámenie. Ani na chvíľu som neváhala. Vedela som, že to chcem riešiť hneď. Bola som rada, že sme v tom boli spolu a nemusela tam ísť sama.

Bola som veľmi nahnevaná, pretože kvôli tomuto podvodu som prišla o možnosť pracovať inde a zostala som úplne bez peňazí. Hnev bol mojím prvým hnacím motorom. Postupne, keď som sa dozvedala ďalšie fakty, to však nabralo úplne iný rozmer. Už nešlo o mňa.

V jednom momente si si uvedomila, že má tvoje osobné údaje, adresu či životopis. Báli ste sa ako dievčatá aj toho, čo môže nasledovať?

Na polícii sa druhé dievča bálo. Neprialo si, aby na trestnom oznámení bolo uvedené jej meno spolu s ostatnými údajmi. Ja som v tom čase ešte vôbec nepociťovala strach.

Ten prišiel až neskôr. Keď som si uvedomila, že sa mi podarilo dostať celý prípad do povedomia. V podstate som dosiahla to, čo som chcela, no začala som rozmýšľať nad tým, čo bude, ak ho pustia na slobodu.

Napísalo mi aj dievča, ktoré s ním vyrastalo v detskom domove. Tvrdilo, že už vtedy mal agresívne správanie. V tej chvíli som si uvedomila, že si ma môže nájsť. Že nie som v ohrození len ja, ale aj moja rodina.

Potom som sa však upokojila. Povedala som si, že robím správnu vec. Že pomáham tomu, aby sa už nikdy nič podobné neopakovalo. Moje mladšie ja by bolo na mňa hrdé, že som sa rozhodla bojovať za spravodlivosť.

Strach je prirodzený. Ale predstava, že by som zostala ticho, ma desí oveľa viac. Ak môj hlas ochráni čo i len jedného človeka pred podobnou skúsenosťou, celé to malo zmysel.

Medzitým prišiel ďalší zlom

Kým sa na sociálnych sieťach začali ozývať ďalšie dievčatá, prípad sa medzičasom posunul aj do roviny trestného konania.

Denník Korzár informoval, že muž, ktorý mal tábor organizovať, skončil vo väzbe. Podľa medializovaných informácií čelí podozreniam zo sexuálne motivovanej trestnej činnosti voči mladistvým dievčatám. O jeho vine alebo nevine rozhodne až súd.

Respondentku sme sa preto spýtali aj na to, čo v nej táto správa vyvolala.

Dnes už je tento prípad verejne známy. Keď si sa dozvedela, že muž skončil vo väzbe, čo si cítila ako prvé? Úľavu? Hnev? Alebo skôr otázku, či sa tomu dalo zabrániť skôr?

Úprimne, keď som najskôr čítala od iných dievčat, že je vo väzení, neverila som tomu. Od neho aj od iných ľudí sme dovtedy počúvali množstvo vymyslených príbehov, preto som tomu nechcela veriť, kým som neuvidela dôkaz.

Po prečítaní článku boli moje prvé slová: „Prečo až teraz?“ Tábory podľa registra organizoval niekoľko rokov. Som presvedčená, že toto nebol jediný prípad. Myslím si, že ich bolo oveľa viac. Ozvala sa mi aj jeho bývalá animátorka. Viem aj o tom, že po skončení niektorých turnusov boli podľa nej na neho podané trestné oznámenia. Len je veľmi náročné niečo také dokazovať.

Keď som zistila, že je naozaj vo väzbe, zostala som chvíľu v šoku. Hlavne keď som sa dozvedela, kvôli čomu. V tej chvíli som si znova predstavila, čo by sa dialo, keby sa náš tábor naozaj uskutočnil. Prišla úľava, ale zároveň aj hnev. A úprimne dúfam, že tam zostane čo najdlhšie.

Vo svojom príspevku si napísala vetu, z ktorej mrazí: „Nechcem ani pomyslieť na to, čo by sa dialo, keby sa tábor naozaj uskutočnil.“ Čo sa ti vtedy preháňalo hlavou?

Z toho, čo som počúvala a čítala, mi hlavou išli tie najhoršie scenáre. Najskôr som rozmýšľala nad tým, aké plány mal s nami, keď sa ani lokalita, ktorú uvádzal v skupine, nezhodovala s miestom, kde mal tábor prebiehať.

Ešte viac ma však desila predstava, že obťažuje maloleté deti, ktoré mu boli zverené do rúk s plnou dôverou, a večer pri nich pije alkohol. Viacerým dievčatám povedal, že pri takýchto deťoch je to jedno.

Mám rada deti. Práca s nimi ma napĺňa. Nikdy by som nedovolila, aby sa im niečo stalo. O to viac ma bolí predstava, čím si možno museli prechádzať deti, o ktorých dodnes nevieme, pretože nemajú silu ani odvahu hovoriť. Túto skúsenosť budem ešte veľmi dlho spracovávať.

Dnes už vieš, že si nebola jediná. Napriek tomu sa veľa ľudí v podobných situáciách nikdy neozve. Myslíš si, že mlčanie je stále väčší problém ako samotný strach?

Určite áno. Strach je náš najväčší nepriateľ. Nastavuje nám limity v hlave. Keď mu dovolíme, aby nás ovládol, nakoniec zvíťazí. Preto sa musíme naučiť v niektorých situáciách strach potlačiť. Keby sme sa celý život rozhodovali len podľa neho, nikdy by sme sa nikam neposunuli. A to platí vo všetkých oblastiach života.

Ak by tento rozhovor čítala mladá žena, ktorá si práve hľadá letnú brigádu, čo by si jej odkázala? Na čo by si mala dať najväčší pozor?

Overovať si všetko. Profil, stránku, recenzie, firmu alebo občianske združenie, zmluvu, e-mailovú adresu aj to, či od vás niekto nechce peniaze vopred. Všímať si, ako komunikuje. Ak sa pýta veci, ktoré s prácou nesúvisia, ak často vyvoláva alebo sa správa zvláštne, treba spozornieť.

A hlavne počúvať svoju intuíciu. Tá sa podľa mňa málokedy mýli.

A posledná otázka. Predstav si, že tento rozhovor si o rok prečíta sedemnásťročné dievča, ktoré práve dostalo vysnívanú brigádu. Akú jednu vetu by si chcela, aby si zapamätalo?

Dôveruj, ale preveruj. To, že niečo vyzerá príliš dokonale, môže byť jedným z prvých signálov, že tam niečo nesedí. Počúvaj svoju intuíciu. Je to náš vnútorný kompas. A keď budeš mať akékoľvek pochybnosti, nikdy nemaj pocit, že musíš zostať ticho len preto, že si už raz povedala áno.

Záver

Najťažšie na tomto príbehu ani nie je to, že dievčatá sa nechali oklamať a prišli o peniaze.

Smutné je uvedomenie, že všetky tie dievčatá chceli urobiť niečo pekné. Venovať svoj čas deťom, ktoré často vyrastajú bez pocitu bezpečia.

Napokon to boli ony, kto o ten pocit prišiel.

Tento rozhovor nevznikol preto, aby niekoho odsúdil. Na to sú vyšetrovatelia a súdy.

Vznikol preto, aby ukázal, že aj jeden hlas môže spôsobiť, že sa ozvú ďalší. A že niekedy práve odvaha jednej ženy dokáže ochrániť desiatky ďalších.

Ak máš pocit, že si zažila niečo podobné, nezostávaj na to sama. Ticho totiž veľmi často chráni toho, kto by mal niesť zodpovednosť. Ozvať sa nie je slabosť. Niekedy je to ten najodvážnejší krok, aký môže človek urobiť.

Poznámka redakcie: Rozhovor vznikol na základe osobnej výpovede respondentky. Opisované udalosti vychádzajú z jej skúseností a tvrdení ďalších osôb, s ktorými bola podľa vlastných slov v kontakte. V čase publikovania článku je muž, o ktorom respondentka hovorí, väzobne stíhaný. Trestné konanie naďalej prebieha a o vine alebo nevine môže rozhodnúť výlučne súd. Redakcia je pripravená poskytnúť priestor aj druhej strane, ak sa rozhodne na zverejnené tvrdenia reagovať.

Zdroj fotografií a médiá: Archív B.Š.