Alexandra Rozborilová: Zostarnúť je privilégium. Svoj vek nechcem skrývať

Sme k sebe neuveriteľne prísne a sociálne siete to ešte zosilňujú. Renomovaná dermatologička Alexandra Rozborilová hodnotí vplyv nereálnych filtrov na ženské sebavedomie a vysvetľuje, prečo by sme mali vymeniť prísnu sebakritiku za vďačnosť a správnu starostlivosť.

Celý profesionálny život sa venuje dermatológii a estetickej medicíne, no čím je staršia, tým menej spája krásu s dokonalosťou. Známa lekárka v rozhovore otvorene hovorí o tom, prečo už netreba bojovať proti veku, prečo sú na seba ženy v ambulanciách prehnane prísne a prečo je načase vymeniť honbu za mladosťou za zdravé starnutie.

Po viac ako tridsiatich rokoch v medicíne sa človek asi pozerá na krásu úplne inak než v tridsiatke. Čo dnes považujete za skutočne krásne?

Čím som staršia, tým menej si myslím, že krása súvisí s dokonalosťou. A možno je trochu paradoxné, že to hovorím práve ja, keďže sa celý profesionálny život venujem dermatológii a estetickej medicíne.

Dnes sa mi páčia ženy, ktoré vyzerajú dobre vo svojom veku, ale stále vyzerajú ako ony samy. Majú iskru, energiu, peknú kožu, starajú sa o seba, ale nepotrebujú za každú cenu vymazať každú vrásku.

A za tie roky som si uvedomila ešte jednu vec – zostarnúť je vlastne privilégium. Nie každý dostane možnosť dožiť sa svojej staroby. Preto svoj vek nechcem skrývať ani sa zaň ospravedlňovať. Chcem sa o seba starať, byť zdravá, vyzerať dobre, ale zároveň byť vďačná za každý ďalší rok, ktorý môžem prežiť.

Dlho sme sa snažili starnutie poraziť. Dnes hovoríte o zdravom starnutí. Zmenili sa podľa vás ženy, alebo sme len konečne unavené z večného naháňania mladosti?

Myslím, že sa mení oboje. A som za to rada.

Estetická medicína bola istý čas  veľmi zameraná na to, aby sme niečo vyplnili, vyhladili alebo zdvihli. Dnes sa oveľa viac pozeráme na kvalitu samotnej kože a tkanív a rozmýšľame nad tým, ako budú starnúť o päť či desať rokov. Veľký priestor dostávajú technológie a postupy, ktoré podporujú vlastné regeneračné procesy kože.

Mne je tento posun veľmi blízky. Nechcem bojovať proti  veku. Chcem dibre starnúť. To je pre mňa veľký rozdiel.

Nechcem mať v šesťdesiatke tvár tridsaťročnej ženy. Chcem byť zdravá, vitálna, cítiť sa dobre a dobre vyzerať. A mám pocit, že čoraz viac žien to začína vnímať podobne.

Čo vás za tie roky v ambulancii najviac prekvapilo na tom, ako ženy vnímajú samy seba?

Asi to, ako neuveriteľne prísne k sebe dokážeme byť. Niekedy predo mnou sedí krásna žena a prvé, čo mi povie, je: „Pozrite, aká som hrozná.“ A ja pritom vidím úplne niečo iné.

Sociálne siete to ešte zosilnili. Denne sa pozeráme na tváre, ktoré často neexistujú ani v realite. A potom sa s nimi porovnávame.

Aj preto niekedy pacientke poviem nie. Nie každú vrásku treba odstrániť a nie všetko, čo sa v estetickej medicíne dá urobiť, sa aj má urobiť. Tvár by mala mať mimiku, charakter a mala by predovšetkým zostať vašou tvárou.

Ste lekárka, ale zároveň ste vybudovali vlastnú kliniku aj kozmetickú značku. Kedy ste si povedali, že nechcete zostať iba pri medicíne?

Vlastne som pri medicíne zostala. Moja kozmetika z nej priamo vyrástla. Keď som pred viac ako tridsiatimi rokmi začínala na kožnej klinike, bežne sme predpisovali magistraliter receptúry – individuálne pripravované masti a krémy. Mali sme masťové a krémové základy, do ktorých sa podľa diagnózy pridávali jednotlivé liečivá.

Mňa už vtedy začalo zaujímať, čo môžeme urobiť nielen pre chorú kožu, ale aj pre zdravú pleť, aby si čo najdlhšie zachovala svoju kvalitu. Začala som preto experimentovať s vlastnými receptúrami a účinnými látkami.

Najskôr som si ich miešala pre seba, potom pre kamarátky, rodinu a postupne aj pre svoje pacientky. Dlhé roky to vôbec nebol biznis. Boli to jednoducho moje krémy.

Až oveľa neskôr prišla myšlienka vytvoriť vlastnú kozmetickú značku. Preto pre mňa Doktorka Sandra nezačala obalom, názvom ani marketingom. Začala pred viac ako tridsiatimi rokmi na kožnej klinike pri miešaní magistraliter receptúr. A tento medicínsky základ si chcem v značke zachovať aj dnes.

Dnes si môže žena kúpiť desať sér, tri doplnky a ďalších päť „zázračných“ produktov za jeden večer. Čo podľa vás robíme s pleťou úplne zbytočne?

Práve toto. Máme pocit, že čím viac produktov na pleť dáme, tým viac pre ňu robíme. A vôbec to tak nemusí byť.

Pleť nepotrebuje desať sér a už vôbec nepotrebuje každý týždeň novú aktívnu látku, ktorú nám práve ukázal Instagram alebo TikTok.

Som dermatologička a sama mám pomerne jednoduchú rutinu. Dobré čistenie, kyslá pleťová voda, aby sa pleť mohla účinnejšie brániť pre škodlivinami, sérum s antioxidantami ACE, hydratácia, SPF a večer vhodne zvolená aktívna starostlivosť a veľmi mastný výživný krém. Oveľa dôležitejšia ako množstvo produktov je pravidelnosť a to, či majú látky, ktoré používame, pre našu pleť skutočný zmysel.

A ešte jedna vec, ktorú opakujem stále: drahší produkt automaticky neznamená lepší produkt. Mňa vždy zaujíma predovšetkým to, čo je vo vnútri.

Čo by ste odkázali žene, ktorá má štyridsať, päťdesiat či šesťdesiat a prvýkrát cíti, že spoločnosť od nej očakáva, aby svoj vek čo najlepšie skryla?

Neskrývajte svoj vek. Starajte sa o seba. To sú podľa mňa dve úplne odlišné veci.

Mám 57 rokov a nemám potrebu predstierať, že mám 37. Samozrejme, že sa o seba starám. Používam kozmetiku, využívam možnosti estetickej medicíny, hýbem sa, zaujímam sa o zdravie a longevity. Veď by bolo zvláštne, keby som to nerobila, keď sa tomu celý život profesionálne venujem.

Ale cieľom podľa mňa nemá byť vymazať zo seba dvadsať rokov. Chcem sa pozrieť do zrkadla a vidieť dobrú verziu seba v mojom veku. Nie mladšiu verziu niekoho iného. Starnutie nie je niečo, za čo sa žena musí ospravedlňovať.

Vy sama ste celý život obklopená krásou, medicínou a ženami, ktoré chcú na sebe niečo zmeniť. Kde podľa vás končí starostlivosť o seba a začína nespokojnosť so sebou?

Toto je hranica, ktorú ako lekárka vnímam veľmi citlivo.

Starostlivosť o seba je podľa mňa vtedy, keď pre seba niečo urobím, mám z toho dobrý pocit a potom na to prestanem myslieť. Žijem svoj život.

Problém nastáva vtedy, keď sa človek začne neustále kontrolovať. Keď po jednom zákroku okamžite hľadá ďalšiu chybu. Keď už nevidí svoju tvár ako celok, ale iba vrásku, pór, asymetriu alebo niečo, čo treba opraviť.

Vtedy ďalší zákrok nemusí byť riešením. Za tie roky som sa naučila, že jednou z najdôležitejších schopností dobrého estetického lekára nie je iba vedieť, čo urobiť. Musí vedieť aj to, kedy už nič neurobiť.

A keby ste dnes mohli dať ženám jednu jedinú radu o pleti, starnutí a vzťahu k vlastnému telu, ktorú by ste im povedali úplne bez medicínskeho filtra, čo by to bolo?

Asi by som ženám povedala, aby sa o seba starali – o svoju kožu, telo, zdravie, ale aj o hlavu. Buďme k sebe láskavé a dovoľme si oddychovať. Máme obrovské šťastie, že žijeme v čase, keď vieme pre svoje zdravie a vzhľad urobiť oveľa viac ako generácie žien pred nami. Využime to, ale neurobme zo starnutia diagnózu.

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že zostarnúť je vlastne privilégium. Nie každý dostane možnosť dožiť sa svojej staroby. A myslím si, že za to by sme mali byť vďační.