Materské fóra: Zvláštny vesmír, kde kraľuje mamičkovský plurál

Materské fóra sú fascinujúce miesto. Človek tam príde, že si nájde nejakú užitočnú radu, a odíde s pocitom, že je neschopná matka, ktorá zanedbáva čakry svojho dieťaťa, lebo mu nenamáča nohy do kamilkového odvaru pri splne. A hlavne – že niečo robí zle, lebo stále hovorí ja a on, namiesto správneho my.

Ak si už niekedy prevrátila očami nad vetou „My už štvornožkujeme“, vitaj v klube.

Mamičkovský plurál v hlavnej úlohe

„Máme 13 mesiacov.“

Vy obaja? Takže ste v tom spolu, rovným dielom? Aj tebe práve rastie mozog a učíš sa chodiť? Alebo to len ono padá na zadok, zatiaľ čo ty sa pokúšaš neskončiť v psychiatrickej liečebni?

„Idú nám zúbky.“

No… jemu idú zúbky. Teba ide roztrhnúť od nevyspatosti. Ono plače, lebo ho bolia ďasná, ty piješ štvrtú kávu, lebo ak zavrieš oči, je dosť možné, že sa prebudíš až na jeho maturite. Ale nie, nejdú vám obom zuby.

„My už štvornožkujeme!“

Áno, ono štvornožkuje. Ty sa zatiaľ plazíš po zemi, lebo si práve naháňala dieťa, čo sa pokúsilo zožrať elektrický kábel. On objavuje svet, ty objavuješ nové spôsoby, ako zabrániť domácim katastrofám. Ale jasné, vy štvornožkujete – lebo ak existuje niečo, čo naozaj robíte spolu, tak je to vyčerpanie.

„Máme soplíky.“

On má soplíky. Ty máš nervy. On fŕka ako pokazený zvlhčovač vzduchu, ty utieraš, hľadáš odsávačku a snažíš sa nemyslieť na to, že sopľavý nos znamená, že tento týždeň už nikam nevyjdeš. Ale jasné, máte.

A táto rečová gymnastika ide ešte ďalej: „Dnes sme prvýkrát kakali do nočníka!“ Fakt? Ty si tam tiež sadla? Alebo si len skákala okolo a tlieskala, že si konečne nemusíš prať bodyčko, čo vyzerá ako výbuch Nutelly?

Máš kruhy pod očami a absťák po normálnom živote. Chápem. Ale prečo, dopekla, ten mamičkovský plurál v každej druhej vete?

Z nejakého dôvodu sa preto matky na internete delia na dve skupiny – tie, čo hovoria my, a tie, čo nechápu, prečo by to robili. Lebo úprimne – dieťa je dieťa a matka je matka. Ono rastie, ty chradneš. Ono sa učí chodiť, ty sa učíš prežiť s polovičným počtom neurónov. Ono reve v noci, ty ráno vyzeráš ako vedľajší účinok rodičovstva.

Ale jedno nás všetky spája – ideme si dať kávu. Lebo ak existuje nejaké my, tak je to toto.