Mama na plný úväzok: Byť prítomnou mamou, keď už nemáš z čoho brať

Aj ty si mama na plný úväzok? Tak si venuj 2 minútky času na prečítanie týchto riadkov…Hovorí sa, že deti si pamätajú našu prítomnosť, nie dokonale uprataný byt. Že im stačí mama, ktorá je tu. Ale naozaj to stačí? A stačí to nám? Možno prežívaš to isté, keď sa porovnávaš s inými mamami, počúvaš rady, ktoré nevieš implementovať a keď ti intuícia šepká, že keď to takto pôjde ďalej, tak sa asi zblázniš…

Lenže čo ak „byť tu“ znamená sedieť na podlahe v kuchyni, opretá o skrinku, s hlavou plnou hluku a telom, ktoré by si najradšej vypla na nejakú dobu?

Čo ak znamená usmievať sa, keď ti srdce kričí únavou a myseľ sa topí v zozname povinností, ktoré sa nikdy nekončia?

Byť prítomnou mamou, keď si vyčerpaná, je paradox. Znamená to rozdávať láskavosť z miesta, ktoré je prázdne. Znamená to počúvať príbehy, ktoré už poznáš naspamäť, a predsa sa tváriť, že sú nové a fascinujúce. Znamená to pustiť oči z počítača, ignorovať správy, ktoré čakajú na odpoveď a sústrediť sa na drobné ruky, ktoré hľadajú tvoju oporu. A pritom sa často cítite, že dávate všetko, čo máte, a že to nikdy nebude dosť.

Materstvo sa romantizuje

Filmy a sociálne médiá nám ukazujú mamičky, ktoré s úsmevom stihnú raňajky, jogu, home office a večerné čítanie pred spaním. Realita je iná: únava, ktorá sa nedá vyspať, kolotoč dní, kde sa vlastné potreby odsúvajú a pocit viny, ktorý vás prenasleduje, keď si na chvíľu sadnete s knihou alebo si dáte horúcu sprchu. Nie je to len fyzická únava, ale mentálna, emocionálna, až duchovná. Nehovoriac o výčitkách, keď sa rozhodnete pre kariéru. O tom sme písali tu.

Niekedy prichádzajú dobre mienené rady: „Oddýchni si, keď deti spia.“ „Musíš si lepšie zorganizovať čas.“ „Veď to rýchlo ubehne, tak si to ešte uži.“ Ale tieto vety často znejú ako nátlak.

Ak to nezvládaš, chyba je v tebe.

Ale nie je. Byť prítomnou mamou nie je o dokonalosti, je to o návratoch. K deťom, k sebe, k dychu.

Klobúk dole pred single mamami

Osobitnú kapitolu si zaslúžia ženy, ktoré v tom idú samy. Single mamy. Tie, o ktorých sa hovorí potichu, často cez stereotypy: silná, zvláda, nemá na výber.

Lenže za touto nálepkou je osamelosť, ktorú si málokto dovolí priznať. Vyhorenie, ktoré sa musí potlačiť, lebo deti treba vyzdvihnúť zo škôlky, upratať domácnosť, vybaviť úradné záležitosti, a pritom sa nikto nepýta, ako sa cíti ona.

Single mamy sa často cítia izolované. Ich kolotoč povinností nemá stopercentnú zastávku, ich obavy sa akumulujú, a spoločnosť od nich očakáva hrdinstvo. Očakáva, že sa budú usmievať, rozdávať lásku, byť trpezlivé a pritom sa nezrútiť, keď všetko okolo sa rúca.

Ale je tu aj ticho, ticho, ktoré hovorí o tom, že aj oni majú právo na únavu, na plač, na neistotu.

Spoločnosť často zabúda, že byť prítomnou mamou nie je o neustálej energii. Je to o tých malých momentoch: keď si sadneš k deťom na koberec a pozrieš sa im do očí, keď počuješ ich smiech, keď im dovolíš, aby ťa vyrušili uprostred tvojho kolapsu 😀

 Aj v dňoch, keď máš pocit, že si zlyhala, je prítomnosť autentická a hodnotná. Je to tiché, no nesmierne dôležité. 
A prosím, konečne prestaňme ukazovať prstom na mamy, ktoré sa rozhodnú tu nebyť. Aspoň na chvíľu. Aj keď to znamená piť kávu zatvorená v kúpeľni, alebo sa sprchovať hodinu. A áno, pokojne aj na rande sama so sebou. Len tak sa túlať, so sebou, mať čas na svoje vlastné myšlienky. Alebo len tak sedieť a na nič nemyslieť. Proste len byť, ničnerobiť a robiť to bez výčitiek.

Si dobrá, mama na plný úväzok

Kľúčom je pripomenúť si, že prítomnosť nie je o dokonalosti. Je o tom, že prežívate každý deň vedome, aj keď ste unavená, aj keď chcete utiecť. Možno práve v týchto chvíľach, keď sa všetko zdá byť príliš, je prítomnosť najskutočnejšia – nedokonalá, unavená, ale úprimná 🙂