Aké nedostatky skrývala Frida Kahlo pod oblečením?

Je okamžite rozpoznateľná: tmavé vrkoče a farebné kvety, zložito vyšívané blúzky a pena na sukniach, mohutné náhrdelníky, čipky, stuhy, výrazne hrubé, takmer spojené obočie. 

Frida Kahlo sa ľahko rozoznáva podľa množstva definujúcich detailov. Tie, ktoré môžeme okamžite zaradiť. Videli sme ich znova a znova – na magnetkách na chladničke, tričkách,

Šatník FRIDA KAHLO – vzácny poklad

Príbeh jej oblečenia je dosť neuveriteľný, vzhľadom na to, že po jej smrti v roku 1954 zostala väčšina jej šatníka päťdesiat rokov nedotknutá. Jej kúpeľňa a súkromná šatňa – kde boli jej šaty – ležali cez dvere napravo od spálne v jej dome v Casa Azul (teraz Museo Frida Kahlo). Na príkaz partnera Diega Riveru bol zapečatený a znovu otvorený až v roku 2004.

Autoportrét v zamatových šatách, ktoré napísali reštaurátorky Denise a Magdalena Roseinzweigové, sa hovorí o opojnom momente vstupu do priestoru, ktorý bol päť desaťročí ponechaný svojmu osudu:

“Vo vnútri sa šíril vzduchom silný zápach, napoly štipľavý, napoly sladký, zmes vlhkosti, liekov, prachu a času.” Jej šatník – „jednoduchý kúsok natretý na bielo a zvetraný časom“ – je opísaný ako „vzácny poklad“.

Väčšina z nich nebola len vzácnymi pokladmi, ale aj známymi: objavila sa na nespočetných portrétoch, vrátane tých, ktoré nafotil Muray. 

Kahlo skutočne pochopila silu obrazu

Vedome pestovala štýl, ktorý ju odlišoval a hovoril tak o jej osobnom živote, ako aj o jej umeleckých zámeroch. Jej šaty boli nádherné. Očividne boli niečím, k čomu pristupovala s veľkou chuťou. 

Jej starostlivo zostavený vzhľad tvorili vyšívané tehuanské šaty (pôvodne ich nosili ženy z oblasti Tehuantepec v južnom Mexiku) s blúzkami Huipil (každý vzor má svoj vlastný špecifický príbeh), šatkami Rebozo a ľubovoľným množstvom látok z Číny aj Európy. 

Mnohé z týchto odevov mali silné spojenie s mocnými ženami alebo konkrétnymi prejavmi ženskosti. 

Popri zjavnom estetickom pôžitku, ktorý poskytovali, to bola vysoko nabitá, symbolická uniforma: príbeh o jej dedičstve a pohlaví, pričom tiež umožňovalo istú dávku mýtov. Dali jej priestor na rozprávanie príbehov o sebe v látke, ale aj farbe.

Strávila hodiny pred zrkadlom

A pravidelne si užívala možnosť nakupovať – ako aj zákazku na výrobu konkrétnych odevov. Je to zaujatie zjavné už od tínedžerských rokov, keď pózovala pre rodinný portrét v trojdielnom tvídovom kostýme, doplnenom košeľou a kravatou. Vlasy má zopnuté dozadu. Jej postoj je asertívny, s jednou rukou vo vrecku, keď sa pozerá smerom k fotoaparátu. Počas svojho života používala svoj šatník ako prostriedok na hru s vnímaním, pomáhala definovať, ako zaberá priestor ako žena, ale aj ako umelkyňa. Jej výroky nájdete v našom článku.

Tieto odevy tvorili podstatnú časť jej často napätého vzťahu k jej telu: neoddeliteľná súčasť rámovania a častejšie skrývanie rôznych jeho častí. Kahlo mala ľavú nohu tenšiu a kratšiu ako pravú v dôsledku detskej obrny vo veku šiestich rokov. Keď bola mladšia, držala ju mimo dohľadu pod obväzmi a hrubými ponožkami. 

Neskôr tie krásne dlhé sukne, s ktorými sa teraz spája, boli účinné pri definovaní jej identity a pri zakrývaní toho, čo sa skrývalo pod nimi.

Dramatická zmena

Ďalšia fáza rozprávania je dobre známa. Vo veku osemnástich rokov sa Kahloin fyzický svet navždy zmenil, keď do autobusu, ktorým cestovala, narazil trolejbus. Kovové zábradlie vozíka prešlo jej telom a utrpela obrovské množstvo zranení na rebrách, panve, kľúčnej kosti a chrbtici, ako aj na nohách. V bizarnom zvrate niekto iný v autobuse cestoval s balíkom práškového zlata. V bode kolízie balík explodoval a prášok odel Fridu do zlata. Keď ležala medzi troskami, jej pokožka sa trblietala.

Trauma zo zranenia, zotavenie a následné fyzické problémy by diktovali parametre zvyšku jej života a zároveň tvorili hlavnú zložku tém, s ktorými sa vo svojej práci stretávala. Začala maľovať, keď bola stále pripútaná na posteľ a opakovane skúmala temné následky bolesti a svojej dočasnej neschopnosti. Táto skúsenosť nevyhnutne ovplyvnila aj jej spôsob obliekania: čiastočne z veľmi praktických dôvodov. 

Čiastočne odev, čiastočne pomôcka

Po incidente si jej chrbtica vyžadovala dodatočnú oporu, čo znamená, že sa rýchlo zoznámila so zovretím celého trupu sadrových odliatkov – ako aj kožených a oceľových korzetov. Mnohé sú dodnes vystavené v jej dome. Sú to mimoriadne predmety: čiastočne odev, čiastočne zdravotnícka pomôcka. Viaceré sú tiež súčasťou umeleckých diel. Slávne ich vzala štetcom a pridala na ich povrchy symboly a rastliny a fragmenty scén.