Porovnávanie ťa potichu ničí. Tu je dôvod, prečo s tým nevieš prestať

Porovnávaš sa viac, než si ochotná priznať. Stačí pár sekúnd na sociálnych sieťach a zrazu máš pocit, že nie si dosť krásna, úspešná ani spokojná. Nie je to slabosť, je to mechanizmus, ktorý ťa vie nenápadne stiahnuť dole. Dobrá správa? Dá sa pochopiť a postupne aj zastaviť.

Porovnávanie

Porovnávanie je niečo, čo robíme takmer všetci, často bez toho, aby sme si to uvedomovali. Stačí pár minút na sociálnych sieťach, stretnutie s niekým, koho sme dlho nevideli, alebo obyčajný rozhovor o práci či vzťahoch. Zrazu máme pocit, že niekto iný je ďalej, lepší alebo šťastnejší a my zaostávame.

Tento pocit nevzniká preto, že by s nami bolo niečo zlé. Je to prirodzený mechanizmus. Náš mozog sa snaží orientovať vo svete tým, že porovnáva. Problém je, že v dnešnej dobe porovnávame úplne skreslené obrazy. Väčšina ľudí ukazuje len to najlepšie zo svojho života, úspechy, pekné momenty, upravený vzhľad. Nevidíme ich neistoty, zlyhania ani bežné dni, ktoré nie sú ničím výnimočné.

Keď potom porovnávame svoj každodenný život s niečím, čo je v podstate výber toho najlepšieho z cudzieho života, výsledok je takmer vždy rovnaký: pocit nedostatočnosti.

Zaujímavé je, že často v skutočnosti nechceme byť ako tí druhí. Nechceme ich konkrétny život, ich prácu alebo ich vzťah. Chceme sa cítiť tak, ako si myslíme, že sa cítia oni. Sebavedomo, spokojne, prijato. A práve toto je moment, kde sa dá porovnávanie začať meniť.

Ak si namiesto automatického „nemám to, čo ona“ položíš otázku „čo presne na tom obdivujem“, zistíš, že odpoveď je oveľa konkrétnejšia. Možno je to sloboda, ktorú cítiš z jej života. Možno odvaha robiť rozhodnutia. Možno disciplína alebo štýl. A to sú veci, ktoré si vieš postupne budovať aj ty, bez toho, aby si sa snažila byť niekým iným.

Porovnávanie na sociálnych sieťach

Dôležité je tiež všímať si, kedy sa porovnávanie spúšťa najviac. Pre niekoho sú to sociálne siete, pre iného konkrétni ľudia alebo situácie. Keď tieto spúšťače poznáš, máš nad nimi väčšiu kontrolu. Neznamená to, že sa im musíš úplne vyhnúť, ale vieš k nim pristupovať vedomejšie.

Veľkú rolu hrá aj to, ako sa rozprávaš sama so sebou. Ak si nastavíš vnútorný dialóg tak, že sa neustále kritizuješ, porovnávanie bude len posilňovať tento negatívny hlas. Naopak, ak sa naučíš reagovať na tieto myšlienky realistickejšie a láskavejšie, ich vplyv sa postupne zmenší.

Treba si tiež pripomenúť, že každý človek má inú štartovaciu pozíciu. Iné možnosti, iné skúsenosti, iné tempo. Život nie je pretek s rovnakými podmienkami pre všetkých. To, že niekto dosiahol niečo skôr alebo inak, neznamená, že ty robíš niečo zle.

Na konci dňa porovnávanie nikdy úplne nezmizne. Ale môže sa zmeniť jeho forma. Namiesto toho, aby ťa ťahalo dole, sa môže stať nástrojom, ktorý ti ukáže, čo chceš, čo obdivuješ a kam sa chceš posunúť. Rozdiel je v tom, či ho necháš riadiť svoje sebavedomie, alebo ho začneš vedome usmerňovať.

Porovnávanie pravdepodobne nikdy úplne nezmizne. Ale môže prestať byť niečím, čo ťa ničí, a stať sa niečím, čo ťa usmerňuje.

„Nejde o to, prestať sa porovnávať. Ide o to, prestať veriť tomu, že cudzie životy sú mierou tvojej hodnoty.“