Veľká Noc: sviatok, kde ženy upratujú a muži „tradujú“

Veľká noc na Slovensku je fascinujúci sociálny experiment. Každý rok sledujeme rovnaký scenár a tvárime sa, že ide o tradíciu. V skutočnosti ide o veľmi dobre zvládnutý rituál kolektívneho predstierania.

Začína sa to nevinne. Jar. Nový začiatok. Symbolika života. Vajíčka, kvety, farby, svetlo. Potom príde realita.

Žena stojí na rebríku a umýva okná, lebo „treba“.
Muž stojí pri dverách a čaká na pondelok, lebo „tradícia“.

A niekde medzi tým sa stratí pointa.

Historicky mala šibačka symbolizovať zdravie, vitalitu a plodnosť. 
Dnes symbolizuje hlavne to, že niektoré veci prežili len preto, že sa nikdy nespochybnili. Ženy pečú, varia, upratujú, chystajú, organizujú. Všetko musí byť „ako sa patrí“. Dom vonia po koláčoch, stoly sa prehýbajú, okná sú čisté tak, že vidíš aj vlastné pochybnosti.

A potom príde veľkonočný pondelok.

Muž príde s korbáčom v jednej ruke, s vedrom v druhej, s úsmevom, s pocitom, že vykonáva folklórnu službu národu. Zaklope, vojde, vyšibe, poleje, odíde. Niekedy slušne. Niekedy menej. Niekedy vôbec nepochopí rozdiel. A žena? Usmeje sa, hostí, núka, ďakuje. Lebo sa to patrí.

Najzaujímavejšie na tom celom je, že to všetci vieme. Vieme, že polovica týchto vecí už nedáva zmysel. Vieme, že časť tradícií je krásna a časť len prežitá. Vieme, že rozdiel medzi „zvykom“ a „výhovorkou“ je niekedy tenší než veľkonočné cesto na linecké.

A predsa to hráme ďalej.

Možno preto, že je jednoduchšie pokračovať než meniť. Možno preto, že niektoré veci nechceme riešiť. A možno preto, že Veľká noc je dokonalý kompromis medzi tým, čo by malo byť, a tým, čo reálne je. Takže áno, pokojne peč kváskové koláče, ak chceš. Umy okná, ak ti to dáva zmysel podľa kalendára. Otvor dvere kúpačom, alebo absolvuj povinný kolotoč rodinných návštev, ak sa na to cítiš. Ale tento rok skús jednu malú revolúciu.

Spýtaj sa:
Robím to preto, že chcem… alebo preto, že sa to tak robí? A ak je odpoveď druhá, pokojne si sadni. Daj si koláč. (pokojne aj kupovaný). A nechaj tradície chvíľu počkať.

pozn.redakcie: Áno, áno, vieme. Šibačka pre zdravie, oblievačka pre krásu, tradícia pre kontinuitu, všetko pekne zabalené do folklóru, aby to znelo ako kultúrne dedičstvo a nie ako pondelkové prekvapenie. Ale. Teória hovorí o vitalite. Realita začína studenou vodou o siedmej ráno a končí otázkou, kto si vlastne myslel, že toto je dobrý nápad. A určite to nebola žena.