Prikázanie: Nebudeš komentovať výzor žien

Predstav si galavečer, ktorý má oslavovať talent a prínos pre kultúru, a namiesto toho sa hlavnou témou stáva, čo mala žena na sebe, ako vyzerá alebo či je „televízne príťažlivá“. Nie je to náhoda, ani ojedinelý incident, spoločnosť si stále neuvedomuje, že hodnotiť ženy podľa vizuálu namiesto práce je starý zvyk zakorenený hlboko v kultúrnej rutine. V televíznej tradícii aj v minulosti sa bežne stávalo, že komentáre k oblečeniu, postave či vzhľadu prevažovali nad uznaním výkonu.

Kdekoľvek sa ocenenia udeľovali, hudobné galavečery, literárne ceny, športové večery, ženy často stáli na pódiu ako vizuálne objekty. Muži s mikrofónmi si dovolili hodnotiť vlasy, šaty, výstrih, postavu alebo make-up, zatiaľ čo výkon, kreativita alebo úspech zostávali v tieni.

A diváci to prijímali, často s pocitom, že ide o „nevinný“ alebo „tradičný“ humor, kým sa reálne skúsenosti a zásluhy žien bagatelizovali. A s pivom v ruke to komentovali tiež.

Tento vzorec sa opakuje aj dnes. V komentároch, talkshow alebo na sociálnych sieťach sa stále objavujú poznámky o tom, ako žena vyzerá. Muži hodnotia, ženy reagujú a všetko sa prezentuje ako zábava či nenútený vtip. Realita však je, že tieto poznámky utvrdzujú stereotypy a redukujú ženy na ich vizuálnu stránku, pričom odmeňovanie talentu sa stáva kulisou pre zábavu publika.

Ironické je, že čím viac sa spoločnosť tvári, že oceňuje rovnosť a rešpekt, tým častejšie tieto momenty vyplávajú na povrch, v gala večeroch, televíznych programoch, reklame alebo na sockách. Talent a práca ustupujú v prospech kontroly nad tým, ako má vyzerať ženské telo, šaty či výraz tváre a nevhodné poznámky na vzhľad ženy sa stávajú kultúrnou normou.

Takže keď sedíš a sleduješ ďalšiu „slávnostnú“ udalosť, môžeš si dať popcorn a prepnúť na Netflix. Gala je fraška, kde absurdity vyhrávajú nad zásluhami a divák sa učí smiať, aj keď by mal krútiť hlavou.

A nezabudni, nebudeš komentovať výzor žien.