Prečo je ženský hnev skutočné tabu
Ahoj, miláčik. Sadni si, nalej si víno (alebo tretiu kávu, nebudem ťa súdiť) a zhlboka sa nadýchni.
Vieš, aký je dnes deň? Áno, presne tak. Je 20. október.
Podľa oficiálnej ženskej príručky by som ti teraz mala napísať dojemnú ódu na to, ako padá lístie, prečo si máš kúpiť handmade sviečku s vôňou tekvicového koláča za dvadsať eur a ako si máš navliecť tie pletené ponožky až po kolená, aby tvoj život na Instagrame vyzeral idylicky. A, pravdaže, nezabudnúť pripomenúť ružovú stužku a vyšetrenie prsníkov, čo je síce super dôležité, ale dajme si pauzu od obligátnych slohových prác.
Dnes si totiž povieme o niečom, o čom sa v iných ženských časopisoch nehovorí, pretože to nepredáva predražené krémy proti vráskam.
Dnes si povieme o TABU TÉME: Ženskej zlobe, hneve a o tom, že nie sme povinné byť vkuse „milé a príjemné“.
Aká si pekná, keď sa usmievaš… (A iné rozprávky)
Všimla si si to? Od stredoveku sa od nás očakáva jediná vec: buď pekná, tichá, empatická, sprav čaj, pochop ho, odpusť mu, usmej sa na predavača a hlavne… nebuď hysterička.
Keď chlap nakričí v práci na podriadených, je „prirodzený líder s autoritou“. Keď žena zvýši hlas, lebo kolega už tretíkrát poslal zlé podklady, je „emocionálne nestabilná“ a určite má tie dni. Alebo jej chýba chlap. Alebo káva. Alebo si má dať meditačné dýchanie.
A my sme si tento naratív tak nádherne osvojili! Namiesto toho, aby sme poslali niekoho do teplých krajín, keď nám stúpi na otlak, stlačíme ten hnev hlboko do žalúdka. A čo spravíme?
- Ospravedlníme sa, že nás to mrzí (aj keď on vrazil do nás).
- Dostaneme migrénu.
- Kúpime si čokoládu a ideme sa vyrozprávať kamarátke, pričom desaťkrát povieme: „Ja sa nechcem hnevať, ale…“
Hnev je základná životná živina, nie chyba v programe
Vieš čo? Vykašli sa na „pozitívne vibrácie“. Ak ťa niečo štve, štve ťa to právom. Ženský hnev je v našej spoločnosti absolútne tabuizovaný. Sme vychovávané k tomu, aby sme boli lepidlom rodiny, oázou pokoja a chodiacim wellnessom pre svoje okolie. Ale keď v sebe dusíš hnev len preto, aby si bola pre ostatných „pohodlná“, nevaríš polievku lásky, varíš si v sebe žalúdočné vredy.
Už ma nebaví počúvať, ako by ženy mali radšej „transformovať svoju energiu do jogy“. Niekedy proste nepotrebuješ psa tvárou dole. Niekedy potrebuješ tresnúť dverami, povedať nahlas „to je úplný nezmysel“ a prestať robiť kompromisy tam, kde ťa druhí len využívajú.
Októbrový detox (ale bez zelenej šťavy)
Keďže je koniec októbra, dni sa krátia a je sychravo, dajme si jeden poriadny jesenný detox. Nie od sacharidov, ale od falošnej miloty.
Skús si do konca týždňa otestovať toto:
- Keď ti niekto povie blbosť, neusmej sa zo slušnosti.
- Keď od teba niekto chce láskavosť, na ktorú nemáš čas ani náladu, nepovedz: „Och, strašne rada by som, ale prepáč…“ Povedz proste: „Nie, nedá sa mi.“ Sodoma gomora, však?
- Ak ťa niečo vytočí, priznaj to. Zlosť je len signál, že niekto prekročil tvoje hranice.
Nie si zlá matka, zlá partnerka ani zlá kolegyňa len preto, že máš nervy. Si len človek, ktorý má namiesto svätožiary reálne emócie.
Takže si navleč tie teplé ponožky (ak chceš), ale namiesto usrkávania tekvicového latté si dnes v duchu, alebo pokojne aj nahlas, uľav. Verte mi, je to lacnejšie ako terapia a účinkuje to okamžite.
Ako sa dnes má tvoj vnútorný hnev? Už si ho niekomu naservírovala, alebo ho ešte stále zapíjaš bylinkovým čajom?




